V našej spoločnosti kolujú mýty o týraní žien, ktoré vychádzajú z neopodstatnených, ale hlboko zakorenených predsudkov. Vyhlásenia ako „Je to jej chyba…“ a podobné zakrývajú pravdu o násilí. Skutočnosť je, že nikto si nezaslúži byť obeťou a byť „polepšený“ a „vychovávaný“ násilím.  Týranie je často založené na moci a kontrole, nie na správaní obete.

Dôležité je ozvať sa, keď počujeme hlasy, ktoré tvrdia, že „takým ľuďom sa nedá pomôcť“ alebo „možno si to aj tak len celé vymýšľa“, „ona len sedí doma a čaká na jeho peniaze“ alebo „veď to bola len taká výchovná“ alebo „musela ho niečím poriadne naštvať, že si toto zaslúžila“.

Tieto a ďalšie falošné presvedčenia bránia obetiam hľadať pomoc a podporu, pretože spoločnosť ich považuje za akési spolupáchateľky a spoluzodpovedné. Namiesto odsudzovania a spochybňovania, musíme spoločne pracovať na zlepšení povedomia a poskytovaní bezpečného priestoru pre ženy, ktoré zažívajú týranie. Nezabúdajme, že zodpovednosť za násilie nesie páchateľ, nie obeť. A zodpovednosť za toleranciu a zľahčovanie násilia nesieme my všetci ako spoločnosť.

Prečo si myslíme, že si za to ženy môžu samé?

Mýty o ženskej vine v násilí vznikajú z hlboko zakorenených predsudkov a nesprávnych predstáv o rovnosti žien a mužov.

V minulosti bola nerovnosť žien a mužov bežným javom, čo viedlo k už hádam zastaralým presvedčeniam, že muži sú nadradení ženám. Toto historické dedičstvo vytváralo argumenty, ktoré násilie na ženách nepriamo legitimovalo. Stereotypy a normy spoločnosti podporovali myšlienku, že ženy sú na to, aby poslúchali a slúžili mužom, a násilie bolo akceptované ako nástroj na udržanie kontroly.

Nátlak na ženy, aby sa podriaďovali mužským autoritám, viedol k tichému trpiacemu odporu. Dôsledkom bolo, že násilie na ženách sa v minulosti mohlo vykonávať v tichosti, bez potrestania páchateľov.

Dnes sa bojuje proti týmto deštruktívnym presvedčeniam, pričom sa zdôrazňuje dôležitosť rovnosti žien a mužov a rešpektu vo vzťahoch. Prevencia násilia na ženách zahŕňa aj odstránenie historických argumentov a obnovu myslenia o rovnocennosti a rešpekte medzi pohlaviami.

Ako vzniká a prejavuje sa násilie a prečo tie ženy teda neodídu?

Reči typu „Je to jej chyba…“ vytvárajú falošný dojem, že obete si zaslúžia svoj osud. Tento mechanizmus je spojený s nedostatočným porozumením dynamiky násilia.

Násilie často vzniká postupne. Začína emocionálnym zneužívaním a manipuláciou, čo umožňuje páchateľovi získavať kontrolu. Z času načas sa prejavuje aj fyzické násilie.

Ponúkame vám príklad dynamiky násilného vzťahu a prečo ho nie je ľahké opustiť . Schválne… odišli by ste hneď alebo by ste dúfali, že sa to napraví?

Eva začala svoj príbeh s Tomášom s láskou a nádejou. Spoznala svojho partnera, Tomáša, ako charizmatického a starostlivého muža. Ich vzťah bol plný smiechu a spoločných snov, no postupne sa začali vkrádať drobné známky kontroly. Nič vážne. Tomáš ju začal kritizovať za malé prejavy ako zakývanie susedovi či krátku sukňu, vnútil jej občas pocit viny za neúspechy vo svojom živote – napríklad za to že mu neuvarila večeru, keď on mal stresy v práci a preto ho vyhodili.

Časom sa tieto verbálne prejavy zmenili na fyzické násilie. Prvé strkanie a zdvihnutá ruka boli zahalené ospravedlnením, oľutoval a sľuboval, že sa to už nikdy nestane. Eva, zamilovaná , zostávala. Veď sa ľúbia a každý občas vybuchne.

Tomáš postupne využíval emocionálnu manipuláciu a kontroloval každý aspekt jej života. Vtiahol ju do izolácie – o priateľoch a rodine vytváral hádky a vynil ich z ich rozpadu vzťahu,  vytváral falošné obvinenia, ktoré ju robili závislou na ňom.  Eva začala mať pocit, že je hrozná žena a osoba a že by to aj tak „sama nezvládla, a môže byť rada, že ho má…“ To hralo v jeho prospech – Eva stratila sebahodnotu, petože jej najmilovanejší ju vidí takúto chybnú a zlú.

Prečo zostávala? Láska, nádej, strach. Eva videla v Tomášovi niekdajšieho láskavého partnera, a snaha udržať si ten pocit, spolu s hrozbami a manipuláciami, ju držali v nebezpečnom vzťahu. Zvrat v ich bezpečnom zaláskovanom vzťahu bol pre ňu nevysvetliteľný, respektíve vysvetliteľný len tým, že Tomáš má pravdu a chyba je v nej. A tak trvalo dlho, kým si Eva uvedomila, že odchod je jedinou cestou k skutočnej slobode a že si násilie nezaslúži a za všetko skutočne nemôže.

Násilie na ženách je komplexný problém s koreňmi v nerovnom postavení pohlaví, nedostatočnej vzdelanosti a normách týkajúcich sa vzťahov. Mnohí z nás nemáme vzor zdravých vzťahov, kde existuje rešpekt a zodpovednosť z oboch strán.“

Nezdravé vzťahy tvoria pôdu pre  násilie, vytvárajúc kľúčový kontext, v ktorom môže násilie eskalovať. Dominantný kontrolný prvok, či už v podobe emocionálneho vydierania, izolácie alebo manipulácie, postupne oslabuje samostatnosť jedného partnera. Tieto vzťahy môžu zahŕňať verbálne ponižovanie, neprimeranú kontrolu a postupné odoberanie slobody. Keď sa jeden partner cíti bezmocný alebo izolovaný, je ľahšie páchateľovi presadzovať svoju kontrolu aj fyzicky. Zlepšenie povedomia o zdravých vzťahoch je kľúčové pre prevenciu a následné zastavenie násilia.

Ako teda môžem pomôcť?

Bežný človek môže výrazne prispieť k prevencii násilia na ženách a boji proti mýtom. Každý z nás má hlas.

Tu sú niektoré kroky, ktoré môžete podniknúť:

1. Nezľahčujte túto tému: Nesmejte sa na vtipoch, ktoré znevažujú násilie v partnerstve. Nie, nie je to folklór. Je to násilie.
2. Podporujte obete: Ak poznáte niekoho, kto by mohol byť obeťou násilia, ponúknite mu podporu, vypočujte ho a informujte ho o dostupných zdrojoch pomoci, ak má záujem.
3. Odmietajte mýty a predsudky: Aktívne sa postavte proti mýtom, ktoré legitimovali násilie na ženách. Odmietajte a osvetľujte ich, keď sa vyskytnú v diskusiách alebo v každodennom živote.
4. Pripomínajte dôležitosť súhlasu: Poukazujte na význam vzájomného súhlasu a rešpektu vo vzťahoch. Odmietnite akékoľvek nátlakové alebo nekonzistentné správanie.
5. Budujte zdravé vzťahy: Vlastným príkladom ukážte, že zdravé, rovnocenné a rešpektujúce vzťahy sú normou. To môže mať vplyv na ľudí vo vašom okolí.
6. Vzdelávajte sa: Informujte sa o rovnosti žien a mužov, násilí na ženách. Pozrite si dokumentárne filmy, čítajte knihy a pridávajte sa k diskusiám.
7. Zásah v prípade svedectva o násilí: Ak ste svedkom násilia alebo podozrenia naň, nebuďte pasívny. Hľadajte pomoc, hláste incident a uistite sa, že obeť je v bezpečí.
8. Rozvíjajte vedomosti v komunite: Zapájajte sa do miestnych iniciatív a kampaní, ktoré smerujú k osvete o násilí na ženách. Organizujte informačné stretnutia alebo workshopy.
9. Zúčastňujte sa kampaní: Pripojte sa ku kampaniam a organizáciám bojujúcim proti násiliu na ženách. Podporujte ich úsilie verejným vyjadrovaním a finančnou podporou.

Malé každodenné kroky môžu mať veľký vplyv, a každý bežný človek môže byť súčasťou pozitívnej zmeny v boji proti násiliu na ženách.