Príbeh Mariky: Z manželstva som kvôli alkoholu a násiliu ušla zo dňa na deň.

Som mamou dvoch detí – Veroniky (13) a Vladka (9). Z môjho manželstva som s deťmi doslova ušla zo dňa na deň. Dôvodom bol alkohol. Môj manžel si po práci rád vypil, až to prestalo mať únosnú mieru. Voči mne a deťom sa vtedy choval agresívne, neštítil sa ani ma udrieť. Viackrát sme ušli, aby sme sa schovali, viackrát bola privolaná i policajná hliadka. Násilie sa časom stupňovalo nielen voči mne, ale i voči môjmu synovi, hoci len verbálnou formou.

Do zariadenia sme prišli najmä psychicky, ale i fyzicky doubližovaní. Tu mi dodali odvahu osamostatniť sa, podporili moje rozhodnutie postaviť sa s deťmi na vlastné nohy, poskytli nám psychologické a právne poradenstvo, ktoré sme tak veľmi potrebovali. Som veľmi vďačná za túto pomoc, vďaka nej som si mohla udržať prácu a nájsť si vlastné bývanie.

Momentálne som rozvedená, bývame v sociálnom byte, našla som si nového priateľa, ktorého majú radi i deti a pribudol nám nový člen rodiny – Simonko. Môj bývalý manžel alkoholu už úplne podľahol. Prišiel o prácu a žije so svojou mamou.

Príbeh Rity: Obyčajný sen o rodine sa poriadne zamotal do násilia, pôžičiek a alkoholu.

Môj sen bol celkom obyčajný. Mať malý domček zo záhradkou, deťmi a manželom. Niečo sa mi v živote splnilo, niečo nie. Detstvo som nemala moc dobré a radostné a keď som sa vydala, myslela som si, že si polepším. No nestalo sa. Dôvod? Alkohol…

Mladý človek však stále verí, dúfa… Ako pribúdali deti a jeho fľaša, strácalo sa všetko. Vtedy prišlo veľké pokušenie. Na každom ,,rohu“ ponúkali pôžičku. Na čokoľvek! Tak som si požičala. Myslela som si „veď vrátim, a chladničku potrebujem, veď mám tri deti“. Z peňazí sa napokon kúpilo oblečenie pre deti a samozrejme alkohol. Pokým manžel pracoval – splácali sme. No, keď prišiel o prácu, nedalo sa…

V tom čase som dostala ponuku, vyplatiť jednu pôžičku druhou a ešte mi aj ostane. Čo by nie, súhlasila som. Našla som si brigádu, takže bolo z čoho splácať. S manželom to išlo dolu vodou čoraz viac. Jeho spotreba alkoholu rástla, s nedostatkom alkoholu rástla aj jeho agresivita a život bol čoraz horší.

V novinách boli samé inzeráty o pôžičkách a tak som uvažovala o ďalšej. Šlo to veľmi ľahko. Vybavené, požičané. Že úroky sú vysoké, ma netrápilo. Čo na tom? Peniaze potrebujem. Manžel už nevládal pracovať, len sa flákal, pil a fajčil. Keď nebolo, zúril. Všetko ťahať z jedného platu, je naozaj dosť. Už som nevládala ani fyzicky, ani psychicky. A ešte som ostala tehotná.

Splátky som už nesplácala, začali chodiť upomienky a nakoniec exekúcia. Po narodení dieťaťa sa pridala aj ďalšia fľaša – moja fľaša. Zo začiatku to bolo uvoľnenie, no potom prišla kríza a ešte aká! Žiadna práca, peňazí málo, samé dlžoby a deti, ktoré rastú a pýtajú jesť. Keď som bola na samom dne v stave zúfalstva, prišla ďalšia rana. Alebo vykúpenie?

Manžel zomrel. Mňa tu nechal samú s deťmi, dlžobami a exekútorom za dverami. Moje zúfalstvo nemalo konca a ja som nevedela nájsť cestu von z tohto uzavretého kruhu. Zabudnutie prichádzalo pri poháriku, z ktorého bola po čase celá fľaša. Hrozilo mi, že prídem nielen o majetok, ale aj o deti. Vo svojom vnútri som cítila, že veci musím začať riešiť, ale nemala som silu ani odvahu postaviť sa problémom tvárou v tvár.

Prvý impulz prišiel od švagrinej a kmotry, ktoré ma donútili ísť na protialkoholické liečenie a sľúbili, že sa mi postarajú o deti. Deti zo všetkým súhlasili, pretože aj pre ne bol takýto život neznesiteľný. Nielen rodina mi bola nápomocná ale ešte niekto, niekto kto už pomohol a stále pomáha mnohým- Áno pre život.

Poskytli mne aj mojim deťom ubytovanie, stravu, kus teplého slova, a v nie poslednom rade, odbornú pomoc pri právnych záležitostiach.

Tie boli veľmi potrebné pri splácaní všetkých pôžičiek. Pomohli mi dať do poriadku všetky moje prešľapy. Trvalo mesiace, kým sa začali zjavovať prvé výsledky pri splácaní pôžičiek, hľadaní nového bytu a práce. Bez ich pomoci, by som bola niekde na ulici, alebo vo väzení a deti niekde v detskom domove.

Teraz mám nový byt, zamestnanie a šancu začať odznova. Viem, že keď budem potrebovať pomoc, alebo radu, vždy ich tam nájdem. Touto cestou im chcem vysloviť vďaku za ich trpezlivosť, snahu a obetavosť. Život prináša rôzne ťažkosti a nie všetci sa s nimi vieme vysporiadať. Na vlastnej koži som zistila, že takéto zariadenia majú zmysel, preto treba nabrať odvahu a nebáť sa požiadať ich o pomoc. Vždy sa snažia vrátiť človeka zmysel života.

Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli.