Azylový dom Gianny B. Molla, ktorý sme svojpomocne zrekonštruovali a otvorili v roku 1998, mal podľa nášho prvotného zámeru poskytnúť ubytovanie a odbornú pomoc osamelým tehotným ženám v núdzi.

Avšak hneď od jeho začiatku fungovania prichádzali ku nám ženy žiadajúce krízové ubytovanie z dôvodu násilia v rodine, ktoré bolo páchané na nich a deťoch. Samozrejme, že sme dvere domova otvorili aj im. Bolo však potrebné, aby sme sa v tejto problematike dovzdelávali.

Tému násilia na ženách otvorili na Slovensku najmä feministické organizácie, ktorým túto zásluhu nemožno uprieť. Prvé vzdelávania o pomoci a podpore ženám zažívajúcim násilie sme absolvovali v organizácii Fenestra.

Áno pre život medzi 16 timi subjektami z celej SR dosahuje na štandardy Rady Európy

O tom, že naše služby pre obete násilia sú od začiatku kvalitné svedčí aj výsledok v Monitoringu organizácií poskytujúcich pomoc obetiam domáceho násilia z roku 2006, ktorého zadávateľom bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Organizácia Áno pre život bola medzi 16 subjektmi z celej SR, ktoré majú najväčší potenciál napĺňať štandardy Rady Európy a byť skutočne špecializovanými subjektmi pre ženy zažívajúce násilie.

Bojujeme proti násiliu bez dotácii

Naša organizácia Áno pre život bola jedna zmála mimovládok, ktorá poskytovala ženám a deťom – obetiam násilia bezpečné ubytovanie. Napriek tomu sme vždy mali problém so získaním financií cez rôzne projekty. Ani naša kampaň s názvom “Domáce násilie ubližuje všetkým“ nebola nikdy finančne podporená s dotačných mechanizmov. Dokonca sme boli vyradení z podpory Nórskeho finančného mechanizmu hoci sme sa s našim projektom v hodnotení umiestnili na 1. mieste vo svojej kategórií. Kameňom úrazu bolo, že organizácia mala iný názor na niektoré časti tzv. Istanbulského dohovoru.

Jeden pohľad na tému nerieši problém všetkých

Sme presvedčení, že ak chceme dosiahnuť nulovú toleranciu voči násiliu na ženách alebo v širšom ponímaní nulovú toleranciu voči násiliu v rodinách, je potrebné SPOLUpracovať.

Myslíme tým, na spoluprácu odborníkov a zaangažovaných aktivistov z ktoréhokoľvek politického spektra, aj s rôznymi názormi na problematiku. Nemôžeme vylučovať nikoho. Práve naopak. Snahy presadzovať pri téme násilia jeden model pohľadu a riešenia problému násilia môže byť rovnako necitlivé ako doterajšie prehliadanie. A toto platí pre všetky strany.

Do zápasu za odstránenie násilia na ženách a deťoch, ale aj násilia páchanom v našich rodinách, je potrebné zapojiť všetkých – školy, mimovládne organizácie, akademickú obec, verejný i štátny sektor, ale aj jednotlivé cirkvi a kresťanské spoločenstvá.

Ak nám naozaj ide o skutočnú pomoc obetiam domáceho násilia, sme „odsúdení“ na spoluprácu.