Obete domáceho násilia: Čo robiť, keď zažívam násilie?

text napísala právnička JUDr. Silvia Miškovičová, LL.M
Podľa údajov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zažije aspoň raz v živote domáce násilie každá štvrtá žena staršia ako 15 rokov. Každá piata žena zažíva násilie od svojho partnera, políciu však vyhľadá len 15 % obetí domáceho násilia.
Medzi nami sú ľudia, obete domáceho násilia (a bohužiaľ ich nie je vôbec málo), ktorí reálne trpia, a to vo vlastnej rodine, domácnosti, pričom im ubližuje človek, ktorý by ich mal práveže milovať, ochraňovať, starať sa o nich, pomáhať im. Pre nich nejde len o nejaké čísla či o ďalšiu štatistiku, ale o ich život, každodennosť.
A pre nich sme tu a je im venovaný tento článok. Pretože nám na nich záleží a chceme, aby boli čo najskôr a čím najviac v bezpečí.
Ukončenie násilného vzťahu nie je pre obete domáceho násilia vôbec ľahké. Existuje 6 fáz.
Podľa niektorých odborníkov si každá dospelá obeť domáceho násilia prechádza zhruba 6 fázami, kým definitívne ukončí násilnícky vzťah.
Trvanie jednotlivých fáz je veľmi rôzne, niekto nimi takmer „preletí“, iný zotrvá v každej fáze aj mesiace či roky, pričom tieto fázy sa môžu aj prelínať. Dĺžka zotrvania v jednotlivej fáze závisí od rôznych premenných. Pokrytie týchto fáz a premenných by bolo síce veľmi potrebné, no presiahlo by tento článok, preto sa tomu nebudeme teraz hlbšie venovať a len veľmi v skratke a zjednodušene zhrnieme dané fázy, pričom sa viac dotkneme tretej a štvrtej fázy, teda prípravnej a realizujúcej, keďže primárne o nich je tento článok.
Prvá fáza: Zažívam násilie, ale nepomenúvam ho
Prvou fázou je fáza, kedy si obeť ešte nepripúšťa to, čo sa skutočne deje. Ak si nie ste istí, či ste obeťou domáceho násilia alebo v manželskej hádke, prečítajte si článok Manželské hádky vs. násilie: aká tenká je hranica? alebo si urobte náš test Zažívam násilie?.
V tejto prvej fáze obeť domáceho násilia nepomenúva to, čo zažíva ako násilie. Pričom je často presvedčená, že to, čo sa s ňou či u nich doma deje, je jej chybou, že ona je tým problémom alebo že to má všetko nejaký dobrý, legitímny dôvod. Obeť preberá zodpovednosť za násilie a snaží sa to nejako napraviť, napríklad sa zmeniť, byť lepšou.
Druhá fáza: Niečo nie je v poriadku
Druhou fázou je pripustenie si, že to, čo sa deje, nie je v poriadku. V niektorých prípadoch to obete domáceho násilia v tejto fáze už aj začínajú nazývať pravým menom – ako násilie, týranie, zneužívanie. V tejto fáze si obeť začína zisťovať a zhromažďovať informácie o tom všetkom – „rozhliada sa“. Avšak ešte nepodniká žiadne konkrétne/viditeľné kroky na to, aby sa jej situácia nejako zmenila, čo však neznamená, že je úplne pasívna. Na tomto mieste je dôležité zdôrazniť, že každá obeť po celý čas – od úplného začiatku – vynakladá nemalé úsilie a využíva rôznorodé stratégie na to, aby sa násiliu ubránila a ochránila seba i svoje deti.
Ak aj je pasívna, zväčša ide o nástroj/stratégiu ako minimalizovať riziko násilia a jeho prípadné následky.
Tretia fáza: Hľadám riešenie
Treťou fázou je prípravná fáza, kedy sa obeť domáceho násilia pripravuje na ďalšiu fázu, a to realizujúcu. Teda pripravuje sa na riešenie svojej situácie, tvorí si plán, pričom už aj podniká kroky, ktoré jej môžu uľahčiť to, čo chce/musí spraviť na to, aby sa dostala z násilného vzťahu, napr. odkladá si peniaze, zisťuje si kontakty na pomáhajúce subjekty, fotí si potrebné dokumenty, zbiera dôkazy, spraví si pas, založí si nový bankový účet, dokončí školu, zamestná sa a pod. Ako súčasť riešenia problému môže byť nájdenie kompetentnej sprevádzajúcej osoby. Tá pomôže zefektívniť právnu pomoc a chrániť obeť pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou. Viac sa dočítate v článku Právna pomoc týraným ženám, ktorá minimalizuje ďalšiu viktimizáciu.
Vzhľadom na počet obetí je štatisticky pravdepodobné, že sa každý jeden človek počas svojho života „stretnete“ s domácim násilím, a to buď ako obeť, sekundárna obeť, svedok alebo ako dôverník či blízka osoba obete alebo páchateľa.
Keďže sa táto pravdepodobnosť značne zvyšuje, ak pracujeme s deťmi alebo na úradoch, je štatisticky nemožné, aby sa napríklad učiteľ či pediater so 40-ročnou praxou nikdy s domácim násilím nestretol. Ak to daní experti tvrdia, neznamená to, že mali šťastie a žijú tam, kde domáceho násilia niet, ale že si ho pravdepodobne z rôznych dôvodov nevšimli alebo danú situáciu vyhodnotili nesprávne.
Štvrtá fáza: Konám
Štvrtou fázou je fáza konania. Obeť realizuje svoj plán, uskutočňuje to, na čo sa pripravovala – nájde si advokáta, zavolá políciu, rozíde sa s partnerom, opustí spoločnú domácnosť, podá trestné oznámenie, podá návrh na rozvod, podá návrh na obmedzenie/vylúčenie druhého manžela z užívania spoločnej nehnuteľnosti atď.
Piata fáza: zotrvám vo svojom pláne
Piatou fázou je udržiavajúca fáza, ktorá je typická snahou o akési „zastabilizovanie“ obete, a to tak, aby vo svojom rozhodnutí odísť z násilníckeho vzťahu dokázala/vedela/mohla zotrvať.
Šiesta fáza: Nevrátim sa
Poslednou – šiestou fázou – je fáza autonómna, kedy je obeť domáceho násilia definitívne vonku z daného násilného vzťahu, čo však neznamená, že sú aj odstránené všetky následky násilia. Obeť sa však nachádza v štádiu, kedy sa už nevracia do násilného vzťahu, k násilníkovi. Trvá si na svojich rozhodnutiach a čelí ich následkom.
Ženy, ktoré to už zvádli a našli pomoc, spísali svoje príbehy.
K útokom od násilníka dochádza bez ohľadu na fázu, v ktorej sa obete domáceho násilia nachádzajú. A teda je dôležité mať osobný praktický plán nielen na to ako zostať v bezpečí počas plánovania odchodu, ale aj pred odchodom a po ňom.
Ide o tzv. bezpečnostný plán, ktorý zahŕňa nielen samotnú obranu – čo robiť, ak nie je možné vyhnúť sa fyzickému útoku; ale aj čo robiť pred tým a po tom. S vyhotovením vašeho bezpečnostného plánu vám pomôžu odborníci na linkách pomoci alebo priamo subjekty poskytujúce pomoc obetiam.
Čo robiť ak ste ako obeť domáceho násilia v ohrození života a zdravia:
- ZACHOVAJTE POKOJ
Skúste zostať čo najviac pokojní. Panika a stres značne ovplyvňujú naše vnímanie, pozornosť, rozhodovanie, myslenie či pamäť, teda všetko, čo potrebujeme na to, aby sme sa z takýchto situácií čo najrýchlejšie dostali a aby sme vyviazli s čo najmenšími škodami. Súčasne ich potrebujeme na to, aby sme neskôr dokázali čo najvernejšie opísať to, čo sa stalo.
- VOLAJTE POLÍCIU (112, 158)
V prvom rade uveďte:
– vaše meno a aktuálnu polohu (ak neviete presnú adresu, popíšte miesto, kde sa nachádzate),
– následne stručne popíšte povahu nebezpečenstva – čo sa deje a prečo potrebujem pomoc,
– potom poskytnite informácie o páchateľovi – meno a priezvisko, prípadne jeho opis, počet agresorov, zbraň/zbrane, ktoré má/majú pri sebe, a pod.,
– taktiež opíšte vašu situáciu, či ste tam ešte s niekým, či ide o maloletú osobu, či ste zranení a pod.,
– až na koniec poskytujte ďalšie informácie či detaily – teda všetko, čo môže pomôcť pri zásahu, ako aj neskôr pri objasňovaní a dokazovaní daného skutku.
- AK NEMÔŽETE VOLAŤ
– využite tiché spôsoby komunikácie – pošlite SMS správu (polícii len na číslo 112),
– spravte „signál pomoci“ – otočte dlaň smerom k ľuďom/kamere a skrčte palec, následne skrčte ostatné prsty, čím schováte palec,
– použite nejakú z núdzových aplikácii a pod.

- ROZHLIADNITE SA
Hľadajte únik (ako a kam utiecť), úkryt (najlepšie tam, kde sa viete zamknúť alebo inak blokovať prístup a/alebo kde s najväčšou pravdepodobnosťou budú iní ľudia). Hľadajte predmety, ktorými sa viete/môžete brániť (napr. kľúče, stolička, mobil, kameň, taška, hrebeň, sprej, dáždnik a pod.).
- Pri útoku sa zamerajte na citlivé miesta násilníka – útočte na oči, nos, krk alebo slabiny.
- Odstúpte, utečte a/alebo sa skryte.
- Kričte čo najhlasnejšie – volajte o pomoc.
- AK SA VÁM PODARILO SKRYŤ a páchateľ nevie, kde presne ste, prepnite si telefón do tichého režimu a buďte potichu, políciu kontaktujte cez SMS správu na čísle 112.
- Ak ste sa skryli v nejakej miestnosti, dvere zamknite a kľúč nechajte v zámke, prípadne dvere zaistite, napríklad opaskom, vytiahnutím kľučky alebo ich zablokujte ťažkým predmetom.
- CHRÁŇTE SA V POZÍCII „LOPTA“, ak nie je možné vyhnúť sa fyzickému útoku:
– chráňte si tvár ramenami okolo hlavy s prepletenými prstami okolo hlavy,
– ak stojíte, mierne sa rozkročte a ohnite nohy,
– ak ležíte na zemi, pokúste dostať nohy medzi seba a útočníka a použite ich na jeho odtlačenie od seba alebo na kopanie, aby ste si vytvorili priestor,
– snažte sa čo najrýchlejšie postaviť späť na nohy, aby ste mohli utiecť alebo pokračovať v obrane.
- ZAPNITE NAHRÁVANIE NA TELEFÓNE, ak to situácia dovoľuje (je to bezpečné) a ak je to vôbec možné (máte čas i telefón). Za určitých podmienok sa to môže neskôr použiť ako dôkaz. Taktiež to môže odradiť páchateľa – stopnúť ho. No upozorňujeme, toto môže mať na neho aj opačný účinok.
Použitie telefónu na nahrávanie násilníka v násilnej situácii treba poriadne zvážiť. Vaša bezpečnosť je prvoradá.
- NESKLADAJTE A DAJTE SI HLASNÝ ODPOSLUCH
Ak sa vám podarilo s niekým telefonicky spojiť, neskladajte, a ak to situácia dovoľuje, dajte si telefón na hlasný odposluch.
- Po incidente sa čím skôr dostaňte do bezpečia, privolajte pomoc, NIČ NEUPRATUJTE A NEUMÝVAJTE SA.
- Ak ste zranení, vyhľadajte lekára (volajte zdravotnú záchrannú službu) a POŽIADAJTE O PÍSOMNÚ SPRÁVU.
- Uchovajte si všetky dôkazy – ZDOKUMENTUJTE SI ZRANENIA a poškodené veci.
- KONTAKTUJTE BLÍZKU OSOBU a dôveryhodnú osobu:
– zdôverte sa jej,
– požiadajte ju o sprevádzanie na úrady a k odborníkom,
– pokiaľ je to možné, nechoďte nikam sám/sama. Požiadajte o sprievod niekoho blízkeho a/alebo rovno subjekt poskytujúci pomoc obetiam trestných činov.
- VYHĽADAJTE POMOC ODBORNÍKA – právnika, psychológa, lekára a pod.
- OZNÁMTE VŠETKO orgánom činným v trestnom konaní.
– Trestné oznámenie môžete podať na ktorejkoľvek polícii, prokuratúre, prípadne súde. Uvedené orgány navzájom spolupracujú a v prípade potreby oznámenie posunú ďalej – orgánu, ktorý sa má a bude ním bližšie zaoberať.
– Trestné oznámenie nemusí byť ako „Trestné oznámenie“ aj označené. Každé podanie sa posudzuje podľa obsahu, nezáleží na označení. Dôležité je, aby oznamovateľ uviedol všetko, čo mu je o oznamovanom čine známe. Nemusí vedieť, o aký trestný čin presne ide, všetko si detailne pamätať, stačí, ak vlastnými slovami opíše, čo sa stalo.
– Oznamovateľ/poškodený nemá povinnosť predkladať dôkazy, je to jeho právo. Pre podanie trestného oznámenia nie je vyžadované zastúpenie advokátom. Avšak je možné požiadať o pomoc subjekt poskytujúci pomoc obetiam alebo za určitých podmienok Centrum právnej pomoci. V nasledujúcich štádiách trestného konania môže byť poškodenému na náklady štátu ustanovený advokát.
– Trestné oznámenie je možné podať písomne, ústne do zápisnice (v prípade, že je oznamovateľ obzvlášť zraniteľnou obeťou trestného činu proti ľudskej dôstojnosti, obchodovania s ľuďmi alebo týrania blízkej osoby a zverenej osoby, má právo na to, aby výsluch viedla osoba rovnakého pohlavia ako on/ona), telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
– Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom. Trestné oznámenie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné oznámenie.
Ženy, ktoré to už zvádli a našli pomoc, spísali svoje príbehy.
Ako sa pripraviť na blížiace sa násilie?
Ak násilná a nebezpečná situácia odznela alebo ak už odznelo niekoľko takýchto situácií a a vy ste si vedomí, že to, čo sa vám deje, nie je v poriadku, je načase začať plánovať, ak nie rovno odchod a podanie trestného oznámenia (čo odporúčame), tak minimálne to, ako zostať v danom vzťahu v bezpečí a ako sa do bezpečia čo najrýchlejšie zakaždým vrátiť.
- KDE JE SILA PÁCHATEĽA A KEDY JE VEĽKÁ
Porozmýšľajte nad mierou nebezpečnosti páchateľa pre vás i pre vaše okolie, ako aj nad jeho silou. Identifikujte, čo ho robí zraniteľným, resp. kedy nie je vo svojej plnej sile, v akých momentoch nie je úplne pozorný, bdelý, pripravený, silný; a naopak.
- BEZPEČNÉ PRIESTORY V DOME
Porozmýšľajte nad bezpečnými miestami vo vašom dome – kde NIE sú zbrane alebo obdobné predmety, kde sa viete zamknúť alebo zabarikádovať, kadiaľ viete uniknúť. Ak takých priestorov niet, skúste si ich vytvoriť.
- NEPRÍSTUPNÉ ZBRANE – zbrane skúste udržiavať neprístupné, uzamknuté.
- NENOSTE ŠATKY A NÁHRDELNÍKY, aby vás nimi nemohol páchateľ škrtiť.
- BEZPEČNÉ MIESTO MIMO DOMU
Nájdite si alebo vytvorte bezpečné miesta mimo váš dom/byt – kam môžete uniknúť, kde s najväčšou pravdepodobnosťou niekoho nájdete, kde sa viete skryť, kde nájdete pomoc.
- MOBIL NABITÝ A PO RUKE
Snažte sa mať vždy veci ako kľúče od domu a auta, doklady, peňaženku a telefón na mieste, kde ich rýchlo nájdete. Telefón majte v prítomnosti páchateľa vždy poruke a taktiež si dávajte pozor, aby bol vždy dostatočne nabitý.
- TELEFÓNNE ČÍSLA V RÝCHLEJ VOĽBE – telefónne čísla, ktoré vám v prípade ohrozenia môžu pomôcť, majte uložené v rýchlej voľbe. Prípadne si nainštalujte nejakú núdzovú aplikáciu napr. I´M SAFE – Women Safety App – tu je odkaz na Google Play a QR kód aplikácie.
Alebo si zaobstarajte jednoduché a malé zariadenie s SOS tlačidlom, ktorým viete veľmi rýchlo privolať pomoc. Takéto zariadenia sú zväčša malé, takže ich môžete mať stále pri sebe, veľmi jednoduché na ovládanie (stačí podržať jedno tlačidlo), mávajú dlhú výdrž baterky a celkom veľký dosah.
- AUTO ČO NAJBLIŽŠIE
Auto sa snažte mať zaparkované čo najbližšie ku vchodu a vždy s dostatočne plnou nádržou. Ak máte viacero kľúčov od auta, uschovajte si jeden z nich v okolí auta.
- DOBRÉ DÔVODY NA ODCHOD Z DOMU
Vytvorte si niekoľko možných/uveriteľných dôvodov pre opustenie domu – cez deň i v noci. Ak do toho niekoho zapojíte, riadne sa s ním/ňou dohodnite, čo má povedať, keby mu/jej náhodou páchateľ napr. zavolal.
- ZOZNAM TROCH DÔVERYHODNÝCH ĽUDÍ A ICH ČÍSIEL
Zdôverte sa nejakej blízkej a dôveryhodnej osobe. Ak takého človeka niet, porozmýšľajte nad ľuďmi z vášho okolia, či je medzi nimi niekto, komu by ste to vedeli/mohli povedať (napr. sused/ka, učiteľ/ka, lekár/ka, kňaz, starosta/starostka, pracovník/pracovníčka na úrade, predavač/ka v obchode). Spíšte si zoznam aspoň troch dôveryhodných ľudí, ktorým môžete v prípade núdze zavolať, ku ktorým môžete odísť a/alebo ktorí vám vedia inak pomôcť. Ak nemáte okolo seba blízku a dôveryhodnú osobu, ak sa obávate zlých/nesprávnych reakcií, zdôverte sa rovno nejakému odborníkovi, môžete tak na začiatok spraviť aj anonymne.
- DOHODA S BLÍZKYM ČLOVEKOM
Dohodnite si s človekom, ktorému ste sa zdôverili, nejaké znamenie, pravidlo či signál, aby vedel/a, kedy už má zasiahnuť a napr. zavolať políciu a pod. Požiadajte daného človeka, aby vám zabezpečil, zriadil a/alebo uschoval náhradný telefón, sim kartu, hotovosť, platobnú kartu, nový účet, oblečenie, doklady a pod. (ak tak neviete spraviť vy).
- INŠTRUUJTE DETI
Ak máte deti, naučte ich, kedy a ako získať/zavolať pomoc. Naučte ich číslo na políciu. Ukážte im, kadiaľ majú v prípade nebezpečenstva utekať alebo kde sa majú schovať. Spoločne si to precvičte:
– dohodnite si s deťmi znamenie a vysvetlite im, čo majú robiť, keď ho použijete (napr. volať políciu, bežať k susedom, opustiť byt, skryť sa na dohodnutom mieste atď.). Požiadajte deti, aby o existencii a význame daného znamenia nikomu nehovorili,
– deťom vysvetlite (primerane ich veku), čo sa zhruba deje. Zdôraznite im, že sa nemajú nikdy zapojiť do prípadného násilia a že majú z danej situácie čím najskôr utiecť,
– deťom jasne odkomunikujte, že nič z toho, čo sa u vás doma deje, nie je vaša alebo ich vina. Povedzte im, že násilie nie je nikdy správne, a to ani vtedy, keď ho pácha niekto, koho majú radi,
– porozprávajte sa s deťmi o ľuďoch, ktorým môžu dôverovať, zostavte si spolu s nimi zoznam.
Pripravte sa na situáciu, ak páchateľ príde na váš plán alebo ak mu to vaše deti alebo niekto z vášho okolia prezradí, napr. že ste boli za právnikom, že si hľadáte bývanie a pod.
- ZAPISUJTE SI NÁSILINÉ INCIDENTY
Denník si uchovávajte na bezpečnom mieste alebo si záznamy zapisujte a ukladajte elektronicky s tým, že ich posielajte na iný váš e-mail alebo e-mail niekoho blízkeho. Každú správu následne v odoslaných správach zmažte. Prípadne na zabezpečenie a uchovanie týchto vašich záznamov použite externý disk, USB kľúč, online úložisko a pod.
- KONTAKTUJTE ODBORNÚ POMOC ASPOŇ ANONYMNE
Kontaktujte niektorý zo subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov, môžete tak spraviť aj anonymne. S pracovníkmi daného subjektu sa dohodnite na tom, čo budete spoločne tvrdiť, keby páchateľ zistil, že si s niekým voláte/píšete/stretávate sa, a začne sa pýtať, o koho ide.
Vymažte si vždy históriu hovorov, históriu vyhľadávania, ako aj správy. Dôkazy ako fotky a videá si zálohujte alebo uchovajte u niekoho iného/inde, nemajte ich (len) v telefóne.
Pred odchodom: Ako sa môžu obete domáceho násilia pripraviť na odchod od násilníka?
- KONTAKTY
Majte kontakty na subjekty poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia. Dobré by bolo ich kontaktovať ešte pred samotným odchodom.
Vedia vám pomôcť s vytvorením bezpečnostného plánu pri odchode a po odchode, ako aj s ďalšími krokmi, ktoré by ste mali následne podniknúť. Niektoré z nich vám vedia zabezpečiť aj ubytovanie (v prípade potreby aj utajené bývanie), finančnú a materiálnu výpomoc, sociálne, právne či psychologické poradenstvo, zastupovanie pred úradmi a súdmi a pod. Prípadne vás vedia minimálne odkázať na iné/ďalšie subjekty a služby.
- FINANČNÉ ZDROJE
Odložte si nejaké peniaze bokom alebo si ich u niekoho uložte. Prípadne požiadajte priateľov alebo členov rodiny o finančný dar, pôžičku. V prípade potreby je možné taktiež požiadať o príspevok, resp. o poskytnutie finančnej pomoci nejakú z organizácií, ktoré sú na to určené – nadácie podporujúce ohrozené rodiny, ľudí v núdzi a pod. Aj s týmto (vrátane ďalšieho finančného, sociálneho a materiálneho zabezpečenia) vám vedia pomôcť subjekty poskytujúce pomoc obetiam.
- POHOTOVOSTNÁ TAŠKA
Pobaľte si ju a odložte na bezpečné miesto, prípadne o to požiadajte niekoho iného:
– zbaľte si nevyhnutné veci ako doklady, lieky, oblečenie pre seba i pre deti, rezervné kľúče od domu a od auta, cenné šperky, mobilný telefón, nabíjačku a hotovosť. Taktiež si pribaľte nejaké fotografie detí a partnera, ako aj niečo „sentimentálne“ – pre vás cenné. Deťom zoberte obľúbenú hračku,
– z dokumentov/dokladov by bolo dobré mať: rodný list (svoj aj detí), pas, občiansky a vodičský preukaz, kartu poistenca, dôležité zdravotné záznamy, vysvedčenia, diplomy, sobášny list, dôležité rozhodnutia súdu (napr. rozsudok o rozvode manželstva, nariadené neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti o maloletých), už pripravené návrhy (napr. rozvodové papiere), záznamy z nemocnice alebo polície, bankové a poistné dokumenty. Na toto skúste myslieť dostatočne vopred a pripravte si/zabezpečte čo najviac z vyššie uvedeného. Ak sa vám niektoré doklady, dokumenty nedajú fyzicky odniesť, spravte si ich kópiu alebo fotografiu a niekde si to uložte/pošlite, prípadne požiadajte niekoho, aby vám to uschoval.
„Záchranna sieť“ ľudí – zdôverte sa niekomu o svojom odchode, povedzte mu/jej o svojich plánoch a požiadajte ho/ju o pomoc s konkrétnymi úlohami. Nezostaňte v tom a na to sám/sama. Určite sa nájdu ľudia vo vašej rodine, medzi vašimi priateľmi, kolegami, z vášho blízkeho okolia a pod., ktorí sú ochotní a schopní vám pomôcť, napr. uschovať vám veci, postrážiť deti, ísť s vami k odborníkovi, lekárovi, na políciu, odviesť vás, presťahovať vás, poskytnúť vám ubytovanie a pod. Čo však neznamená, že budú vedieť zakaždým dobre a/alebo pohotovo reagovať. Dajte im šancu a čas, ako aj informácie vopred – napr. ich požiadajte, aby sa na nič nepýtali a aby len spravili, čo im hovoríte; aby vaše rozhodnutie nehodnotili a pod.
Upozorňujeme, že násilie sa v čase odchodu môže značne zintenzívniť, preto je skutočne dôležité – niekedy až život zachraňujúce – mať vypracovaný bezpečnostný plán a riadiť sa ním. Rovnako kľúčové je vytvoriť si pred tým „sieť pomoci“ pozostávajúcu z odborníkov, ako aj blízkych, dôveryhodných ľudí.
Po odchode: Čo môžu obete domáceho násilia spraviť po odchode od násilníka?
- ZMENA TELEFÓNNEHO ČÍSLA
Zvážte zmenu telefónneho čísla. Zablokujte si telefónne číslo páchateľa.
- ZMEŇTE BEŽNÉ TRASY A SLUŽBY
Ak je to možné a potrebné:
– zmeňte čas alebo trasu, ktorou ste chodievali do práce, školy a pod.,
– rovnako zmeňte napr. obchod, kaderníka, ihriská,
– zmeňte deťom školu/škôlku, avšak toto treba najskôr riešiť s právnikom, rovnako ako aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Dobré by bolo mať tieto návrhy, podania, žiadosti pripravené už pred odchodom a následne ich rovno podať.
- ZABEZPEČTE SI DOMOV
Ak nebývate v utajenom, bezpečnom dome a ak je to možné a potrebné:
– zabezpečte si bezpečnostné dvere alebo si nainštalujte bezpečnostné systémy,
– nových susedov upozornite a požiadajte ich, aby ihneď volali políciu, ak by mali za to, že ste v nebezpečenstve,
– zvážte prenájom P.O.BOX-u na pošte alebo použitie adresu niektorého z priateľov alebo členov rodiny pre svoju poštu. Prípadne si zriaďte elektronickú schránku fyzickej osoby. - INFORMUJTE OKOLIE
Svojmu okoliu (kolegom, učiteľom a pod.) povedzte o tom, čo sa u vás dialo. Rovnako informujte o vašej situácii aj ľudí, ktorí sa z nejakého titulu (učitelia, tréneri, lekári, vychovávatelia a pod.) starajú o vaše deti.
- VYHĽADAJTE SEBA AJ DEŤOM PSYCHOLÓGA
Vyhľadajte pre seba i pre svoje deti psychologickú pomoc/podporu. Využite ďalšie služby subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov.
- VYHĽADAJTE PRÁVNIKA NA PRÁVNE KROKY
Podniknite príslušné právne kroky, aby ste čo najviac zabezpečili seba, svoje deti a majetok (napr. požiadajte o zverenie detí do vašej osobnej starostlivosti, o zrušenie BSM za trvania manželstva, o rozvod, o zákaz priblíženia a kontaktovania, o poskytnutie informácie o prípadnom prepustení alebo úteku obvineného z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody; podajte trestné oznámenia a pod.). Poraďte sa o tomto všetkom s právnikom.
- Buďte hrdá/ý na to, čo ste dokázali, zvládli, prežili!
Buďte hrdý/á na to, čo ste dokázali, zvládli, prežili!
Ženy, ktoré to už zvádli a našli pomoc, spísali svoje príbehy.
Domáce násilie ubližuje… a ubližuje všetkým. Násilím a s ním spojeným strachom, úzkosťou, smútkom, beznádejou, vyčerpanosťou atď. „napáchne“ všetko a všetci.
Pri domácom násilí neexistuje niečo také, že dnes je dobre, že k deťom je dobrý/dobrá a pod., pretože to násilie tam všade je, na všetko má dosah a vplyv.
Ako nie je dobrým dňom deň, počas ktorého sme neustále čakali úder, náhlu zmenu v správaní partnera či ďalší deň, kedy sa už vráti domov, tak ani nie je dobrým rodičom ten/tá, ktorý/ktorá ubližuje tomu druhému rodičovi.
Násilie sa rozpína, zväčšuje, infikuje, preniká a poznačuje všetko a všetkých. Nedá sa obmedziť len na nejaké miesto, čas či osobu, pričom samo od seba sa len tak nestratí. Preto je dôležité sa mu postaviť, povedať dosť… a na to je potrebné vyhľadať a využiť všetku dostupnú pomoc.
Ak ste sa stali obeťou domáceho násilia alebo ak o takejto osobe viete, neváhajte nás kontaktovať cez bezplatnú krízovú Linku pomoci 0800 12 00 24 – každý pracovný deň od 8:00 – 16:00 hod.
- prostredníctvom Informačných kancelárií pre obete trestných činov vo všetkých krajských mestách a vybraných okresných mestách
- prostredníctvom organizácií, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov
- môžete volať aj na bezplatnú krízovú Národnú linku pre ženy 0800 212 212
- na webovej stránke https://anoprezivot.sk/ nám môžete zanechať správu alebo komunikovať s nami cez chat
- email: poradna@anoprezivot.sk, psycholog@anoprezivot.sk, pravnik@anoprezivot.sk
Sme tu pre vás!
Odborný text a podcast boli realizované s finančnou podporou Ministerstva financií Slovenskej republiky v rámci projektu „Kvalitné a bezpečné služby obetiam násilia a osveta verejnosti“.

Ozvite sa nám,
určite vám odpíšeme
Veríme vám, pomôžeme vám, zvládneme to spolu.
K téme násilia
na ženách
Čo ďalšie sa deje
pod našimi strechami
V neziskovej organizácii Áno pre život učíme deti myslieť na bezpečnosť
V mesiacoch marec - júl 2020 realizujeme v našej organizácii projekt s názvom Naučme sa byť v bezpečí, ktorý podporila Nadácia pre deti [...]
Ako urobiť z nevýhody výhodu? Ľudia s handicapom majú uplatnenie v úspešných sociálnych programoch
Pozývame Vás na seminár o reálnych príkladoch z praxe v oblasti zariadenia sociálnych služieb a chránených pracovísk, v ktorých sa podarili realizovať úspešné programy pre [...]
Nezisková organizácia Áno pre život vytvára bezpečné prostredie matkám a deťom aj počas mimoriadnej situácie
Nadácia Tatra banky podporila úsilie neziskovej organizácie Áno pre život v boji proti šíreniu nákazy vírusom COVID-19 v Domove G. B. Molla. [...]
Ponúkame pomoc aj v čase korona krízy
ČET - ONLINE PORADENSTVO na www.anoprezivot.sk každý pracovný deň od 9.00 do 11.00 hod.psychologické poradenstvo na čete - piatok od [...]
Nové možnosti poradenstva pre ľudí v núdzi v Áno pre život n. o.
Nezisková organizácia reaguje na aktuálnu situáciu v súvislosti s obmedzeným pohybom ľudí a ponúka rôzne možnosti poradenstva pre ľudí v núdzi. Organizácia v týchto [...]
V neziskovej organizácii Áno pre život sme rekonštruovali kúpeľne
Nezisková organizácia Áno pre život vďaka podpore krízových centier Nadácie Volkswagen Slovakia zrealizovala projekt s názvom Dôstojné podmienky pre ľudí v [...]









